Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ajax Amsterdam

16. 1. 2009

1900 - 1915: Starý Ajax

Presne 14. marca 1900 poslal mladý študent Floris Stempel list svojim priateľom. V ňom bolo napísané: „Týmto vás pozývam na stretnutie do Café-Baru „Oost-Indie“, ktoré sa uskutoční v nedeľu o 9:45 na Kalverstraat 2. Cieľom diskusie bude dohodnutie sa na založení nového futbalového klubu.“

Všetko čo Stempel napísal však nebola pravda. Klub, ktorý plánoval založiť totiž nebol úplne nový. Floris totiž už od roku 1893 či 1894 (údaje sa rozchádzajú) pracoval vo vedení maličkého miestneho klubu. Týmto stretnutím ho chcel povzniesť na vyššiu úroveň a napomôcť jeho ďalšiemu napredovaniu. Ako sa neskôr ukázalo, jeho snaha bola úspešná. Poďme späť k roku 1900 – sídlom klubu sa po rokovaní stal Willemspark v južnom Amsterdame. Názov Ajax bol odvodený od slávneho starogréckeho bojovníka.

Najstarším dôkazom existencie tohto holandského futbalového klubu je list Florisa Stempela, ktorý písal 15. mája 1894 svojmu priateľovi Carelovi Reeserovi. V ňom Stempel povedal, že za oficiálne farby svojho tímu chce červenú a bielu. Najstaršia členská karta tímu „Footh Ball Club Ajax“ bola vydaná 3. júna 1894. Zaujímavé je, že obsahuje dosť podstatnú chybu – pretože futbal sa po anglicky píše trochu inak...

V 90-tych rokoch 19. storočia bola v Holandsku zaujímavá situácia – zakladal sa jeden klub za druhým. Amsterdamská futbalová asociácia okamžite pristúpila k prísnejším pravidlám zakladania klubov. Mala veľký záujem o spustenie prvej národnej súťaže a chcela predísť prílišnému chaosu. Novým pravidlám nevyhovoval ani Ajax Florisa Stempela a svoje fungovanie na určitý čas prerušil – stalo sa tak v roku 1896.

Zmena nastala až o štyri roky neskôr – ako sme spomínali na začiatku, stalo sa tak v roku 1900. Presne 18. marca sa Stempel stal prvým oficiálnym prezidentom nového „Football Club Ajax“ (tentoraz napísaného správne). Staré členské karty so zlým nápisom sa však aj napriek zjavnej chybe ešte hodnú chvíľu používali. Vo vedení boli Stempelovými spolupracovníkmi Han Dade a Carel Reeser. Bolo by zaujímavé vidieť, ako by sa títo ľudia zatvárili ak by vedeli o tom, že o 100 rokov neskôr bude mať klub nádherný štadión postavený na dne blízkeho mora vzdialeného niekoľko kilometrov od hraníc vtedajšieho mesta. A určite nemohli tušiť, že ich Ajax bude vymenovaný za piaty najväčší klub 20. storočia.

Ajax sa do bývalého sídla vo Willemsparku už nevrátil. Novým sídlom klubu sa stal nedokončený polder Buiksloterham v severnej časti hlavného mesta Holandska. Noví členovia klubu museli zaplatiť registračný poplatok 50 centov + 25 centov ročné členské. Tieto cifry boli na vtedajšie pomery veľmi vysoké a z Ajaxu sa stal jeden z najexkluzívnejších klubov. Väčšina hrajúcich členov ako aj zakladatelia boli študenti a chlapci z adobre situovaných msterdamských rodín.

Vedenie klubu šlo od začiatku na všetko veľmi prísne a členovia boli trestaní za rôzne veci, napríklad aj za nedostavenie sa na zápas. Ak došlo k niečomu takému, každý musel z vlastného vrecka zaplatiť 10 centov. Medzi iné pokuty patrili: 25 centov za prechádzanie sa počas zápasu, 5 centov za neprinesenie si výstroje, 10 centov za nadávanie alebo bitku počas zápasu a 5 centov za nevenovanie dostatočnej pozornosti zápasu.

Vôbec prvá fotografia tímu Ajaxu je z roku 1900 a hráčov zachytáva zoskupených vo formácii. Brankár Cor Kist má na hlave čiapku a drží loptu. Najstaršiu známu jedenástku tímu dopĺňajú obrancovia Harbord a Dijkstra, stredopoliari Brockman, Holst a Hertel a útočníci Pasteuning, Stallmann, Geissler, Martaré a Van der Laan. Fotografia ukazuje aj to, že tím sa zriekol svojich originálnych farieb a presedlal na červenú a čiernu. Hlavným dôvodom bolo to, že väčšina hráčov mala vlastné čierne tričká a nohavice a nebolo potrebné ich vyrábať. Prvý dres Ajaxu bol úplne čierny, hráči mali na sebe iba čosi ako červený opasok. Takáto uniforma však vydržala iba necelý rok. Potom hráči obdržali prvé oficiálne dresy – tričko s vertikálnymi čiernymi a bielymi prúžkami. K tomuto odevu nosili tmavé trenírky (čierne, hnedé, tmavosivé – podľa toho, kto aké doma mal).

Krátko po založení klubu dostal Ajax povolenie účinkovať v amsterdamskej lige. Musel však začínať pekne od podlahy – zaradený bol do druhej triedy. Svoj prvý zápas odohral na pôde DOSB a zvíťazil 2:1. V lige zloženej zo štyroch účastníkov skončil nakoniec na druhom mieste. Pochváliť sa mohol aj slušným ziskom, pretože počas sezóny zarobil 4 guldeny a 31,5 centa. To bolo dosť na zaplatenie prvého výletu pre členov tímu, ktorý sa uskutočnil 8. apríla 1901 – Ajax v tento deň odohral svoj prvý zápas mimo Amsterdamu, konkrétne v Haarleme. Väčšina hráčov cestovala prvýkrát v živote vlakom. Ich súperom bol haarlemský klub Oranje, ktorý na vlastnom ihrisku prehral 2:4...

Ajax sa čoskoro dostal do povedomia ako veľmi dobre organizovaný klub a na svoje zápasy lákal pomerne veľké počty divákov. Klub mal aj dobré vybavenie, ktorým spríjemňoval hráčom chvíle trávené na štadióne – vedenie dalo postaviť drevené šatne s novými vešiakmi a hráčom dalo k dispozícii nádoby s čerstvou vodou. Do Buiksloterhamského poldra to však bolo z mesta pomerne ďaleko a tak sa Ajax začal obzerať po novom ihrisku. Tým sa nakoniec stalo miesto s názvom Laanweg, ktoré bolo síce stále dosť ďaleko od centra, no bolo blízko zastávky mestskej dopravy.

V roku 1902 dostal Ajax vôbec po prvýkrát šancu hrať v celoholandskej súťaži, ktorou bola tretia trieda holandskej futbalovej ligy organizovaná pod záštitou Holandskej futbalovej asociácie. Amsterdamský klub sa rozhodol, že bude hrať súčasne celonárodnú i mestskú súťaž. V prvom roku sa mu darilo veľmi dobre a vďaka víťazstvu v tretej divízii postúpil do vyššej súťaže. Najväčším úspechom tohto obdobia bol pre Ajax titul s pomenovaním „Gouden Kruis“ (Zlatý kríž), ktorý získal za víťazstvo v K.O. súťaži viacerých tímov hranej podobným spôsobom ako moderné poháre. Po finálových prehrách v rokoch 1903 a 1904 sa klub dočkal úspechu v roku 1906. Prvým ocenením pre Ajax vôbec bola medaila za najlepšie skóre v lige v roku 1902. Prvým prestížnym ocenením bol však až Zlatý kríž.

1907-1911: Roky ambícií

Víťazstvo v súťaži o Zlatý kríž prerušilo slabé roky Ajaxu. Vedenie ale i samotní hráči si uvedomili svoje kvality a okamžite začali mať vyššie ambície. Ich jasným cieľom bol postup do prvej ligy, ktorý chceli realizovať čím skôr. Amsterdamský klub začal pracovať i na poli marketingu a na svoje domáce zápasy si robil mimoriadnu reklamu. Cieľom vtedajšieho vedenia bolo prilákanie veľkého množstva fanúšikov na každé jedno stretnutie. Ajax sa navyše tretí krát vo svojej histórii sťahoval – tentokrát opäť o čosi bližšie do centra – na Middenweg 86.

V júli 1908 sa Ajax spojil s miestným klubom Holland, ktorému sa podobne ako červeno-bielym vôbec nedarilo a nedokázal postúpiť do prvej ligy. Holland bol Ajaxom v podstate pohltený a dnešnému veľkoklubu sa zmenil názov z „Football-Club Ajax“ na „Amsterdamsche Football Club Ajax“ – v skratke AFC Ajax. Tento názov vytrval až do dnešných dní.

Veľkým míľnikom v histórii tohto holandského klubu bol 26. december 1908 keď Ajax zohral prvý medzinárodný zápas. Ich súperom bol Daring Brusel (dnes je klub už súčasťou RWD Molenbeek) a amsterdamčania nad ním zvíťazili hladko 3:0.

Druhý titul v súťaži o Zlatý kríž získal Ajax v máji 1909, keď vo finále porazil tím Blauw Wit. V tých časoch bol však tento titul iba malou útechou – cieľom klubu bol totiž postup do prvej divízie! AFC sa rozhodol pre na tú dobu prevratný krok. Po vzore veľkých holandských klubov ako Sparta, HVV či DVC si najal trénera... Okamžite siahol po skúsenom odborníkovi, ktorý kedysi hrával za Tottenham, Chelsea, Clyde i za írsku reprezentáciu. Bol ním John Kirwan, ktorý sa stal prvým trénerom histórie Ajaxu Amsterdam v lete roku 1910.

Domovské ihrisko Ajaxu na Middenweg 86 sa na začiatku 10-tych rokov minulého storočia premenilo na skutočný štadión. V roku 1911 boli postavené drevené tribúny a pribudli aj šatne. Ihrisko s názvom „Štadión v Amsterdame“ sa začalo medzi ľudmi nazývať „Drevený štadión“. Jeho kapacita bola 10 000 divákov.

S trénerom a kvalitným štadiónom to s Ajaxom hneď začalo vyzerať lepšie. V druhej divízii nemal konkurenciu a bez problémov ju vyhral. V roku 1911 sa prvý hráč Ajaxu prepracoval do holandskej reprezentácie – bol ním Gé Fortgens, ktorý nastúpil presne 19. marca spomínaného roku v zápase proti Belgicku. 21. máj 1911 bol pre Ajax mimoriadne šťastným. Amsterdamský tím získal v skupine tímov bojujúcich o postup/vypadnutie rozhodujúci piaty bod a postúpil do prvej ligy, kde hrali elitné tímy z celého Holandska.

Nanešťastie, úspechu sa nedožil zakladateľ tímu Floris Stempel, ktorý sa svojej funkcie vzdal ešte v januári 1910 a zamieril pracovať do západnej Indie. Dva dni po odchode sa však loď s ním na palube potopila a Stempel zahynul. V tom čase bol ešte len pri pobreží Francúzska.

Po postupe do prvej ligy Ajax zmenil oficiálne farby svojho dresu – v najvyššej súťaži totiž používala rovnaké farby aj rotterdamská Sparta. Podľa pravidiel súťaže sa musel nováčik farbami prispôsobiť a vedenie Ajaxu zvolilo červeno-bielu kombináciu.

1911-1914: Pôsobenie v prvej lige

Ajaxu sa v prvých dvoch sezónach v prvej lige darilo a obsadil ôsme a desiate miesto. Hráčom sa podarilo vyhnúť boju o záchranu a ako odmenu za tento úspech dostali od vedenia zájazd do Rakúsko-uhorskej monarchie! Väčšina vtedajších hráčov tímu nikdy neprekročila hranice svojej krajiny a tak sa na 23. máj roku 1912 veľmi tešili. Po dlhej ceste vlakom podľahli budapeštianskemu tímu MTK 5:1 a onedlho na to aj viedenskému klubu SC 2:0. Prehry im však nevadili, podstatný bol zážitok z kvalitného výletu!

Ajax sa po tomto zážitku v prvej lige naďalej trápil. Na čele tabuľky boli kluby Sparta Rotterdam a DFC Dordrecht, na opačnom póle amsterdamský klub. V roku 1913 skončil Ajax na predposlednom mieste, o rok neskôr už z ligy vypadol. Po radosti z postupu v roku 1911 prišiel smútok až nečakane skoro – 17. mája 1914. Bol to však posledný zostup AFC z prvej ligy.

Po zostupe sa v klube začali diať veľké veci. Kritika bola veľmi veľká a na stretnutí vedenia 18. júna 1914 došlo k riadnej hádke. Jej dôsledkom bolo odstúpenie takmer celého predstavenstva, ku ktorému došlo o dva dni neskôr.

Krátko na to sa však začala 1. Svetová vojna, ktorá spôsobila problémy organizátorom futbalových súťaži v Európe. Holandsko sa do nej priamo nezapojilo, no bolo poznačené hromadným presunom hlavne nemeckých vojsk cez jeho územie...

1915 - 1949: Éra Jacka Reynoldsa

V roku 1918 sa skončila prvá svetová vojna a Ajaxu sa v holandskej lige začalo dariť. Obsadil v nej prvé miesto a získal titul! Druhý rovnaký úspech nasledoval hneď o rok neskôr, keď amsterdamský klub dokázal prejsť celou súťažou bez jedinej prehry. Za tieto výsledky bol najviac zodpovedný nástupca Johna Kirwana na poste trénera – Angličan Jack Reynolds. Ten bol s Ajaxom nakoniec spojený celých 25 rokov, počas ktorých si na tri roky odskočil do konkurenčného Blauw-Wit (modro-biely) Amsterdam a na päť rokov do nemeckého tímu POW (počas II. SV).

Pred érou Jacka Reynoldsa bol Ajax obyčajným priemerným holandským klubom. No po tejto ére boli červeno-bieli uznávanou veličinou holandského futbalu. Na svojom konte mali osem národných titulov a dokonca aj prvý Holandský pohár! Reynolds vychoval svojim prísnym učiteľským spôsobom veľkú hviezdu – Rinusa Michelsa, ktorý začal s futbalom v prvom roku po 2. Svetovej vojne. Rinus sa nakoniec vypracoval na veľkú osobnosť svetového futbalu a o 20 rokov neskôr (1965) už pracoval ako šéftréner Ajaxu. Výraznou mierou sa pričinil o úspechy tímu z hlavného mesta Holandska, ktoré prišli v 70-tych rokoch minulého storočia.

Reynolds svojou dokonale premyslenou filozofiou predbehol dobu, v ktorej žil a z Ajaxu spravil ozajstný profesionálny klub. Hra tímu bola zameraná na neprestajné atakovanie, dobrú techniku a rýchlosť – ako jeden z mála svetových klubov dokázal holandský šampión dokonale využívať i hru v krídelných priestoroch. Jack Reynolds dal futbalovému Ajaxu typické prvky, s ktorými sa jeho hra spájala ešte dlho po smrti tejto veľkej osobnosti, ktorá prišla v roku 1962. Štadión De Meer, na ktorom Ajax hrával od roku 1934 (bol 2km vzdialený od bývalého Middenwegu) bol v roku 1965 premenovaný na Štadión Jacka Reynoldsa.

Veľkým, či skôr významným dňom Ajaxu a celej Reynoldsovej éry bol 9. október 1922, kedy sa odohral prvý zápas medzi neskoršími veľkými rivalmi – Ajax vyhral na ihrisku Feyenoordu Rotterdam v pomere 3:2. Po zápase však začali obrovské protesty domácich hráčov, ktorí vehementne tvrdili, že tretí gól Ajaxu vôbec nepadol, lopta vraj vôbec neprešla za bránkovú čiaru. Celý problém musela uzavrieť Holandská futbalová asociácia, ktorá víťazný gól zrušila a za konečný výsledok zápasu stanovila 2:2! Ajax protestoval ešte niekoľko mesiacov, no ničoho sa už nedovolal. Malou útechou preň mohla byť azda výhra v druhom zápase týchto rivalov, v ktorom nad Feyenoordom zvíťazil 2:0. Na sporný moment z 9. októbra 1922 sa však nikdy nezabudlo...

Azda najslávnejším hráčom predvojnového Ajaxu bol Wim Anderiesen starší – stredopoliar, ktorý pôsobil v období medzi rokmi 1925 a 1940 a za Holandsko odohral až 46 zápasov, čo bol predvojnový rekord! Ajax sa aj vďaka nemu dostal do povedomia fanúšikov v celej Európe a čoraz častejšie sa dostával do konfrontácie s európskymi veľkoklubmi. Raz sa stretol aj s velikánom vtedajšieho obdobia – Rapidom Viedeň, ktorému podľahol neuveriteľne vysoko 2:16! Táto prehra je doteraz najväčšou čiernou škvrnou histórie Ajaxu.

Počas 2. Svetovej vojny hral vo farbách Ajaxu aj americký hráč Eddy Hamel. Klub si v tomto období vytvoril reputáciu židovského tímu, ktorá bola viac rozpísaná v knihe „Ajax, De Joden, Nederland.“ Jej autorom bol Simon Kuper. Až doposiaľ sa o tomto tíme hovorí ako o židovskom.

Vedenie súčasného Ajaxu tvrdo bojuje proti takýmto prívlastkom, no veľa toho asi nenarobí. Ako povedal  prezident klubu John C. Jaakke (10.1.2005): Ajax často prezentujú ako židovský klub a aj niektorí naši priaznivci sa často nazývajú "Židia". Ajax sa však rozhodol zbaviť tohto imidžu a urobí všetko, čo bude nevyhnutné, aby tento cieľ dosiahol.  Paradoxná situácia, že máme imidž židovského klubu a mnoho Židov sa napriek tomu obáva navštíviť naše zápasy, musí skončiť. Nebudeme však proti tomu bojovať verejnou kampaňou, skôr zintenzívnime dialóg s našimi priaznivcami."

Hovorca Ajaxu nevidí počiatok tohto problému v období 2. Svetovej vojny: "Môže to byť tým, že v 60. rokoch v klube pôsobilo niekoľko hráčov židovského pôvodu."

Na domácich zápasoch Ajaxu možno vidieť fanúšikov s izraelskou vlajkou a transparenty s Dávidovou šesťcípou hviezdou. Na druhej strane priaznivci konkurenčných tímov na fanúšikov Ajaxu pokrikujú antisemitské heslá, ako napríklad "Hamas, Hamas, Židia do plynu".

1950 – 1965: Profesionalizmus a európske zápasy

Počas leta 1950 oslavoval Ajax svoje 50. výročie. Stalo sa však čosi prekvapivé – Cor van der Hart z tímu odišiel a zamieril do Olympique Lille, ktoré mu bolo ochotné platiť! V Holandsku to nevedeli pochopiť, no vo Francúzsku dostávali hráči mzdu už od roku 1937. Krátko na to odišiel aj kapitán amsterdamského tímu Joop Stoffelen, ktorý prestúpil do tímu Racing Paris. O pár mesiacov na to hrali už všetci hráči holandskej reprezentácie mimo svojej rodnej krajiny – a samozrejme, za peniaze.

Národná futbalová asociácia v Holandsku sa stala kráľovskou a pred svoje pomenovanie prijala prívlastok „Koninklijk“. Od tej doby už teda nebolo NVB ale KNVB. Vedenie asociácie pochopilo, že nutne potrebuje spraviť niečo pre udržanie hráčov. Ale platenie? Za zápasy hrané v nedeľu popoludní? To nie, to bolo pre vtedajšie Holandsko čosi nemysliteľné a neakceptovateľné!

Diskusie trvali niekoľko rokov, až sa pred sezónou 54/55 kluby rozhodli, že založia Holandskú profesionálnu futbalovú asociáciu (NBVB). Ajax sa k nim spočiatku nepridal.

Jedno z najvýznamnejších rokovaní KNVB sa uskutočnilo presne 15. júla 1954. Počas neho došlo k viacerým hádkam. Vedenie zväzu bolo jednoznačne proti plateniu hráčov, no členovia zväzu ho prehlasovali. Správne pochopili, že bez platov im hráči doma hrať nebudú. Dohoda medzi KNVB a NBVB však neprišla a tak sa v septembri 1954 spustili súčasne dve súťaže – profesionálna i amatérska! Dohoda sa dosiahla však už o dva mesiace neskôr a priebeh súťaží bol zastavený. Okamžite sa spustila akási poloprofesionálna liga.

Stále to však nebola dokonalá celoholandská súťaž, pretože mnoho kvalitných tímov stále uprednostňovalo účinkovanie vo vlastných regionálnych súťažiach. Prvá celoholandská liga sa spustila až v sezóne 56/57 a dostala názov „Eredivisie“. Holandský futbal dostal novú štruktúru, ktorá vytrvala až do dnes. Ajax sa stal prvým majstrom „Eredivisie“ a na svoje konto si pripísal deviaty národný titul.

V tejto sezóne sa začala kariéra slávneho amsterdamského hráča Jesaiu Swarta prezývaného „Sjakie“. Počas svojej kariéry odohral v Ajaxe neuveriteľných 603 oficiálnych zápasov (1956-1973), v ktorých skóroval 228-krát!

Po tom, čo sa profesionálny futbal stal štandardom v celej Európe sa spustilo súťaženie v európskych pohároch. Do tejto doby boli všetky medzinárodné zápasy na klubovej úrovni iba neoficiálnymi. Ajax hral svoj prvý doma už v roku 1908 s Daringom Brusel, na prvý zápas von cestoval v roku 1912 do Maďarska.

Ako víťaz Eredivisie teda dostal Ajax možnosť účinkovať v európskom pohári. V prvom kole narazil 20. novembra 1957 na východonemecký SC Wismut Aue z  Karl-Marx Stadtu, ktorý vyradil po výsledkoch 3:1 vonku a 1:0 doma. V ďalšom kole naň čakal silný Vasas Budapešť. Doma s týmto celkom dokázal remizovať 2:2, no v Maďarsku mu podľahol 0:4 a s účinkovaním v európskej súťaži sa rýchlo rozlúčil.

Prvá polovica 60-tych rokov 20. storočia priniesla pre Ajax aj prvý medzinárodný úspech – holandský tím zvíťazil v Intertoto Cupe. Okrem toho sa však v tomto období nedalo nájsť veľa pozitív, pretože amsterdamský klub sa v domácej súťaži postupne prepadával na nižšie a nižšie priečky až v sezóne 64/65 z najvyššej súťaže takmer vypadol. Skončil až na 13. mieste spomedzi 16 zúčastnených tímov!

Iróniou je, že najhoršia sezóna Ajaxu je spojená s príchodom dvoch legiend. Svoj debut absolvoval mladý hráč Johan Cruyff a tréner Rinus Michels. Budovanie „Zlatého Ajaxu“ sa mohlo začať.

1966-1970: Cesta za slávou

„Zápas v hmle“. Povedzte tieto slová starým fanúšikom Ajaxu a tí hneď budú vedieť o čom hovoríte. V tomto zápase totiž Ajax spoznal pocit, aké je to byť lepším ako najlepší v Európe. Ajax sa stal vďaka legendárnemu zápasu v hmle svetoznámym pojmom.

Bolo 7. decembra 1966. Ajax nastúpil v druhom kole európskeho pohára pred 55 722 divákmi na Amsterdamskom olympijskom štadióne proti anglickému tímu FC Liverpool. Bola taká hustá hmla, že nikto z divákov nevidel vôbec nič. Taliansky rozhodca Sbardella sa postavil do stredového kruhu a povedal, že vidí obe brány – bolo to veľmi zaujímavé, pretože ostatní hráči ich vraj nevideli... Talian bol rozhodnutý, že zápas sa hrať bude!

Mladý tím Ajaxu sa s hmlou vyrovnal nad očakávanie dobre. Góly domácich v prvom polčase nevidel nikto okrem ľudí sediacich tesne za bránou Liverpoolu – za 45 minút tam padli dovedna štyri! V druhom polčase sa hmla mierne rozišla a zápas sa nakoniec skončil výsledkom 5:1. Ajax postúpil do ďalšieho kola.

Jeho fanúšikom je dnes už úplne jedno, že v ďalšom kole bola nad sily Ajaxu československá Dukla Praha. Na to už dávno zabudli. Pamätajú si iba slávny „zápas v hmle“, vďaka ktorému zdolali anglický veľkoklub FC Liverpool!

V druhej polovici 60-tych rokov debutovali v červeno-bielom drese hráči ako Johan Cruyff, Piet Keizer, Barry Hulshoff, Ruud Krol, Wim Suurbier či Gerrie Muhren. Prvá kompletná sezóna pod vedením Rinusa Michelsa sa okamžite skončila titulom, po ktorom nasledovali dva v okamžitom slede. Ďalším krokom na ceste za slávou bolo víťazstvo v európskom pohári, ktoré by Ajax získal ako vôbec prvý holandský klub.

Do finále Pohára Európskych majstrov 68/69 sa Ajax prepracoval po víťazstvách nad FC Nurnberg, Fenerbahce Istanbul ako aj po zdolaní velikánov vtedajšieho obdobia ako boli kluby Benfica Lisabon či Spartak Trnava. Vo finále čakal na holandských šampiónov súper iného kalibru – AC Miláno. Tisícky jeho fanúšikov cestovali na madridský štadión Santiaga Bernabeu, kde sa malo konať finále. Na catenaccio Talianov však Holanďania nevyzreli a aj vďaka hetriku Pierena Pratiho prehrali 1:4.

Boje na európskej scéne (hlavne trojzápasový boj s Benficou) stáli Ajax primát v domácej lige. Ten získal Feyenoord, ktorý sa prepracoval do Pohára európskych majstrov. V ňom nakoniec po finálovom triumfe nad Celticom Glasgow aj dominoval.

Vráťme sa ešte krátko k spomínanému dvojzápasu Ajaxu so Spartakom Trnava, ktorý sa odohral v dňoch 13. a 24. apríla 1969. Ajax najprv po góloch Cruyffa, Swarta a Keizera Pieta zvíťazil 3:0. V odvete už bola úspešnejšia Trnava, o ktorej výhru 2:0 sa pričinil dvoma gólmi Ladislav Kuna. Do finále PEM 1968/69 putoval Ajax Amsterdam.

1971-1973: Zlatý Ajax

Ajax potreboval zvíťaziť 2. júna 1971 na londýnskom Wembley. Presne v tento deň nastúpil na svoje ďalšie finále v Pohári európskych majstrov proti Panathinaikosu. Vo veľkom súboji sa v úlohe trénerov stretli dve osobnosti – Rinus Michels a Ferenc Puskás. Úspešnejší bol nakoniec prvý menovaný, ktorého tím po presných zásahoch Dijka van Dicka a Arieho Haana zvíťazil 2:0. Radosť bola po opadnutí tlaku obrovská, pohár sa týčil nad hlavami hráčov amsterdamského klubu. Už deň po úspechu bol vystavený pred množstvom fanúšikov na Leidseplein v Amsterdame.

Rinus Michels krátko po tomto okamihu odišiel do Barcelony, no v Amsterdame zanechal skvelú pohodu a najlepší futbalový tím na svete. Jeho nasledovník Stefan Kovács z toho vyťažil ďalšie dva tituly a dva triumfy v domácom pohári.

Sezóna 1971/1972 bola najúspešnejšou v dnes už vyše storočnej histórii Ajaxu Amsterdam. Zaujímavé je, že najdôležitejšie momenty tohto ročníka sa odohrali na štadióne De Kuip, ktorý je domovským stánkom Feyenoordu Rotterdam. Najprv tu Ajax zvíťazil nad domácim Feyenoordom 5:1 aby tu onedlho na to nastúpil na finále Pohára európskych majstrov proti Interu Miláno. V ňom holandský tím zvíťazil 2:0 a dožil sa azda jediného potlesku na štadióne De Kuip v histórii!

Ajax v tomto období totálne dominoval. Dosiahol aj vôbec najvyššie víťazstvo svojej histórie, keď vďaka štyrom gólom Johana Cruyffa a trom Johana Neeskensa rozdrvil Vitesse Arnheim 12:1!

Krátko na to prišlo tretie víťazstvo v Pohári európskych majstrov v rade. Po vyradení Bayernu Mníchov i Realu Madrid nestačil na Ajax ani Juventus Turín, ktorý v belehradskom finále prehral najtesnejším rozdielom 0:1. Ajax následne zvíťazil aj v novozaloženom európskom superpohári, v ktorom zdolal víťaza PVP Glasgow Rangers.

Jedinou z najcennejších trofejí, ktorá ešte chýbala v klubovni Ajaxu bol Interkontinentálny pohár. Ajax sa tohto vtedy ešte dvojzápasu v roku 1971 odmietol zúčastniť, pretože Juhoameričania sa prezentovali surovým futbalom. O rok neskôr sa však Holanďania predsa odhodlali k nastúpeniu na zápas a v Argentíne bol ich súperom tím Independiente. Johan Cruyff otvoril skóre už v piatej minúte, no o 20 minút na to musel po škaredom faule striedať. Prvý zápas sa nakoniec skončil remízou 1:1, v druhom už európsky šampión jasne dominoval a zvíťazil 3:0.

Po úspechu sa však v holandskom futbale začal naplno prejavovať exodus talentov. Ajax bol po dosiahnutých úspechoch kdesi v oblakoch a vôbec nečakal, že jeho hráči prestúpia do klubov z väčších štátov, pôjdu za väčšími peniazmi, na väčšie štadióny a do kvalitnejších líg. Nebolo žiadnym prekvapením, že prvým odchádzajúcim bol Johan Cruyff, ktorý zamieril do Barcelony za svojim bývalým trénerom Rinusom Michelsom. Roky 1971-1973 boli prvými mimoriadne úspešnými pre Ajax. Po nich sa holandský veľkoklub tvrdo ponaučil a zistil, že „Čím vyššie sa vyšplháš, tým tvrdšie spadneš na zem!“


1974-1985: Temné roky Ajaxu

Jedným z najlepších hráčov, ktorý bol v Ajaxe počas najväčšej krízy bol Jan Mulder. Ten začal svoje pôsobenie na začiatku roku 1973, keď odohral svoje prvé štyri zápasy a ochutnal chuť víťazstva. Potom po odchode najväčších hviezd však Ajax začal upadať a doslova kolaboval.

Nedobré časy Ajaxu sa preniesli aj na holandskú reprezentáciu. Tá spočiatku pod vedením Rinusa Michelsa dominovala na MS 1974, no záver šampionátu nezvládla. Vo finále síce viedla nad Nemeckom 1:0 gólom Neeskensa z úvodnej minúty, no nakoniec podľahla 1:2. Začala sa trauma holandskej reprezentácie, ktorá nakoniec trvala celých 14 rokov.

Ajaxu sa na začiatku obdobia suchôt podarilo ešte raz zvíťaziť v európskom pohári, keď deklasoval tím AC Miláno v pomere 6:0! V domácej súťaži však príliš úspešný nebol, keď skončil až na treťom mieste. Toto umiestnenie zopakoval i v nasledujúcich rokoch 1975 a 1976.

Futbal sa začal uberať zvláštnym smerom, na scénu sa čoraz častejšie dostávali tzv. chuligáni (Hooligans). 24. októbra 1976 sa s týmito „tiežfanúšikmi“ dostalo do kontaktu po prvýkrát aj Holandsko. Prívrženci tímu FC Utrecht preliezli cez zábradlie oddeľujúce hráčov od fanúšikov a vrhli sa na futbalistov tímu AFC Ajax. Pri svojom útoku použili zvláštne zbrane – cyklistické reťaze. Od tejto chvíle sa začalo o chuligánoch intenzívne debatovať, no veľké pokroky sa v tomto smere nikdy nedosiahli.

Na amsterdamskom štadióne De Meer sa na konci 70-tych rokov minulého storočia objavili noví hrdinovia – pravý krídelník Čeu La Ling a ľavý krídelník Simon Tahamata. Aj vďaka ich prispeniu získal Ajax domáce tituly v rokoch 1977, 1978 a 1979. Holandský šampión si však zvykol na výraznejšie úspechy. Ešte nedávno získal 3 tituly v PEM za sebou, teraz sa musel uspokojiť s tým, že je majstrom Holandska. V európskych pohároch Ajax doslova horel – najďalej sa dostal v sezóne 1979/80 keď ho v semifinále zastavil Nottingham Forest.

V tomto období sa spustilo obrovské obchodovanie s hráčmi, takmer každý deň sa uskutočnil významný transfer. Pomaly prestali existovať typickí kluboví hráči, ktorí pôsobili v jednom tíme počas celej svojej kariéry. Ajax sa sprvoti začal orientovať na Dánsku liaheň – z tejto krajiny totiž vedel nakúpiť futbalistov pomerne lacno. Do jeho tímu prišli postupne Frank Arnesen, Soren Lerby, Henning Jensen či Jesper Olsen.

Časy keď sa Ajax spoliehal výhradne na svoj prepracovaný mládežnícky systém boli preč. Talenty sa však rodili aj naďalej – za zmienku stoja hlavne Sonny Silooy, Gerald Vanenburg, John van ´t Schip či Frank Rijkaard. Krátko po nich sa na scéne objavil aj mladučký, iba 16-ročný Marco van Basten.

V roku 1981 sa do zostavy Ajaxu vrátil Johan Cruyff. Aj vďaka nemu získal amsterdamský klub niekoľko ďalších ligových či pohárových titulov. Fanúšikovia však chceli viac – pomaly zabúdali ako chutí úspech na európskej scéne. Najhoršie to bolo v období medzi rokmi 1982 a 1986, keď Ajax vypadol vždy v jednom z prvých kôl európskych pohárov! Ako sa mohol klub dostať späť medzi elitu keď tomu nedokázal napomôcť ani sám Johan Cruyff?

Aby sme boli presní, Johan Cruyff z Ajaxu odišiel už po skončení sezóny 1982/83, takže nezažil všetky spomínané európske neúspechy. Dôvodom jeho odchodu bola jeho vysoká cena a časté zranenia. Fanúšikovia reagovali mimoriadne podráždene. Prezidenta klubu Tona Harmsena musela po poslednom zápase tejto sezóny chrániť polícia...

Stalo sa čosi šokujúce. Cruyff sa zachoval veľmi zvláštne a rozhodol sa, že prestúpi do konkurenčného Feyenoordu! Hneď v prvej sezóne (83/84) získal s týmto klubom domáci titul, ktorý bol prvým od roku 1974 a posledným do roku 1991. Najzaujímavejším dňom tejto sezóny bol 18. september 1983, keď sa Ajax stretol práve s Feyenoordom. Čo myslíte, ako sa tento zápas skončil? Verte alebo nie – Ajax zvíťazil aj vďaka hetriku Marka van Bastena 8:2!

Posledný spomenutia hodný zápis temného obdobia Ajaxu prišiel 3. októbra 1984. Ajax hral v prvom kole UEFA proti luxemburskému klubu Red Boys Differdange a na jeho ihrisku iba remizoval 0:0! Podľa fanúšikov to bola obrovská blamáž! Hráči Ajaxu však pošramotený dojem napravili hneď v odvete, keď po piatich góloch Marca van Bastena a troch Ronalda Koemana zvíťazili neuveriteľne hladko 14:0!!!

1985-1988: Johan Cruyff Superstar

Azda nikto na svete nerobil v 80-tych rokoch také neočakávané kroky ako Johan Cruyff. Ajax to na vlastnej koži zažil v júli 1985, keď sa do jeho štruktúr spomínaná holandská hviezda opäť vrátila. Tentoraz však v úlohe trénera – Johan začal trénovať hráčov, s ktorými ešte pred niekoľkými rokmi sám hrával. Cruyff sa preslávil tým, že svojmu kádru bezhranične veril a ako sa neskôr ukázalo, oprávnene. Prvá polovica 80-tych rokov priniesla pre Ajax tituly na domácej pôde, po príchode Cruyffa sa však toto začalo pomaly meniť.

Od roku 1986 začal v holandskej lige dominovať PSV Eindhoven, ktorý bol v tých časoch v podstate neporaziteľný. Na svoje konto si pripísal štyri tituly v rade. Cruyff však spokojne pracoval vo svojom tíme a úspechy sa dostavili – počas prvej sezóny zvíťazil v Pohári KNVB a kvalifikoval sa do európskeho PVP. Do jarnej časti pohára sa Ajaxu podarilo prepracovať iba druhýkrát počas posledných štrnástich rokov a v PVP nakoniec aj dominoval! K titulu ho priviedol ten istý Johan Cruyff, ktorý pôsobil pri poslednom veľkom úspechu (PEM 1973) ešte v úlohe hráča.

Na ceste za titulom Ajax vyradil najskôr turecký Bursaspor, grécky Olympiakos Pireus a švédske Malmo FF. Hlavne porážka posledného spomenutého súpera sa v Amsterdame oslavovala ako titul majstrov sveta. V ďalšom kole čakala na Ajax Zaragoza. Zaujímavý bol hlavne zápas na španielskej pôde, kde sa hralo na totálne rozmočenom trávniku – Ajax v tomto zápase zvíťazil 3:2 – v jeho drese upútali hlavne Marco van Basten a Johnny Bosman. O dva týždne neskôr to dopadlo ešte jasnejšie a Ajax doma vyhral s prehľadom 3:0. Po Rijkaardovom góle v poslednej minúte diváci prelomili zábrany a vtrhli na ihrisko, kde oslavovali spoločne s fanúšikmi.

Nasledovalo aténske finále, kde spoločne s hráčmi cestovali aj približne 20 000 verných fanúšikov. Súperom Ajaxu bol východonemecký tím Lokomotíva Lipsko. Finále bolo pomerne nudné, nemecké mužstvo sa prezentovalo zvláštnym futbalom. Ajax nemal veľa problémov, no keďže skórovať dokázal iba Marco van Basten, konečný výsledok bol 1:0. Oslavy ešte poriadne neutíchli a o Marca van Bastena prejavilo vážny záujem AC Miláno. Holandský kanonier neváhal a okamžite podpísal prestupové lístky. So svojim tímom sa rozlúčil dvoma presnými zásahmi vo finále Pohára KNVB, kde Ajax vyhral nad FC Den Haag 4:2.

Ďalšia sezóna 1987/88 sa pre Ajax začala skvele. Prví súperi v Pohári víťazov pohárov – FC Dundalk (Írsko), HSV Hamburg a Young Boys Bern neboli pre holandské mužstvo žiadnou prekážkou a ani jeden z nich nedokázal skórovať! Viacerým však začínalo byť jasné, že Ajaxu takáto fazóna dlho nevydrží. Predsa len – Van Basten bol preč, Sonny Silooy odišiel z tímu počas sezóny, Frank Rijkaard krátko po ňom. Posledný menovaný opustil káder kvôli rozporom s trénerom Cruyffom a zamieril do Sportingu Lisabon, neskôr do Zaragozy a AC Milána. Najväčší úder pre Ajax však ešte len prišiel – po konflikte s vedením klubu presne 4. januára 1988 rezignoval aj tréner Johan Cruyff.

Trénersky triumvirát v zložení Barry Hulshoff, Spitz Kohn a Bobby Haarms pokračoval v nastúpenom trende a dosiahol do až do štrasburgského finále PVP, kde ich čakal belgický KV Mechelen. Zápas začal zaujímavo a už v 10. minúte sa musel porúčať obranca Ajaxu Danny Blind, ktorý uvidel červenú kartu. Tento hráč bol veľkým smoliarom, pretože deň pred aténskym finále, ktoré sa hralo o rok skôr si na pláži zranil členok a nakoniec v ňom nehral... Poďme však späť k zápasu s Mechelenom – Ajax bol aj v desiatich lepším tímom, no nedokázal skórovať a nakoniec prehral 0:1. Belgický Mechelen mu neuchmatol iba trofej, ale aj jedného z talentovaných hráčov – Johnnyho Bosmana!

PSV Eindhoven naďalej dominoval a zvíťazil i v Pohári európskych majstrov. S finalistami dvoch najprestížnejších európskych pohárov dosiahol holandský futbal na absolútny vrchol. Všetko sa ešte znásobilo na majstrovstvách Európy 1988, kde žiarila hlavne trojica z AC Milána – Marco van Basten, Frank Rijkaard a Ruud Gullit. Na mníchovskom Olympijskom štadióne získalo Holandsko titul majstrov Európy – zaujímavé je, že presne na tomto štadióne sa pred 14 rokmi začala futbalová bieda západoeurópskej krajiny. Finálové víťazstvo nad ZSSR v pomere 2:0 bolo fantastické, ešte krajšie však bolo semifinále a výhra 2:1 proti Nemecku. V Holandsku nasledovali oslavy, ktoré nemali konca kraja...

Reprezentácia oslavovala, Ajax smútil. Opäť raz sa mu rozpadol kvalitný káder a opäť sa musel odpichnúť zo samého dna.

1988-1991: Ajax na dne

Strata najlepších hráčov nikdy nie je ničím príjemným. Ešte horšie je to, ak tí hráči odídu preč za smiešne peniaze a klub na nich nič nezarobí. Také boli aj prípady Marca van Bastena - ktorý šiel do AC Milána za 500 000 dolárov, ale i Franka Rijkaarda – ten odišiel z tímu v podstate zadarmo. Ajax ostal na dne – nemal hráčov, nemal ani peniaze. Vyrastajúce hviezdy ako bratia De Boerovci, Dennis Bergkamp či Bryan Roy boli stále príliš mladé na to, aby utiahli tím. Noví hráči do tímu neprišli – výnimkou bol iba švédsky útočník Stefan Pettersson, ktorý sa čoskoro stal jedným z najväčších obľúbencov amsterdamských fanúšikov.

Nemecký tréner Kurt Linder sa rozhodol pre obranný systém hry 4-4-2. Krídelníci John van ´t Schip, Bryan Roy a Rob Witschge ostávali zväčša na lavičke. Štart sezóny 1988/89 bol veľkou pohromou a Ajax sa dostal do najväčšej finančnej krízy svojej histórie. V štyroch z prvých siedmych stretnutí prehral a tréner Linder bol vyhodený. Krátko na to po veľkej kritike odstúpilo aj vedenie klubu a loď s názvom Ajax sa pomaly začala potápať.

Tím z hlavného mesta Holandska sa ocitol na pokraji bankrotu. Vyšetrovateľská skupina odhalila viacero podvodov pri prestupoch, ktoré spískalo už vyhodené vedenie. Ajax sa musel prizerať na to, ako boli niektorí z jeho zamestnancov zatknutí a postavení pred súd. Hráči sa však prebrali z letargie a dokázali zvíťaziť v dvanástich stretnutiach po sebe! Okrem toho v tejto sezóne dvakrát zdolali aj majstrovský PSV! Nový tréner Spitz Kohn však nedokázal vystúpiť vyššie ako na druhé miesto. V tejto sezóne Ajax nevyhral nič, no stratil veľmi veľa.

Do nového ročníka vstúpil Ajax s novým vedením i s novým trénerom Leom Beenhakkerom. Tomu nevyšiel vstup do domácej súťaže a Ajax prehral tri z prvých šiestich stretnutí. Najväčší šok však prišiel v prvom kole Pohára UEFA. AFC najprv prehral na ihrisku viedenskej Austrie 0:1. Do odvety nastúpil plný sebavedomia a vďaka gólu Jana Woutersa bolo už do polčasu po rakúskom náskoku. Rozhodujúci gól však akosi nemal kto pridať. Nasledovalo predĺženie a stalo sa čosi prekvapivé – Rakúšania zbehli do protiútoku a vyrovnali. Ajax potreboval v tejto chvíli streliť dva góly a to bolo veru nereálne. Fanúšikovia Ajaxu označovaní „F-Side“ začali búriť, demolovali ochranné pletivo okolo ihriska a jeho kusy hádzali na hraciu plochu. Železná tyč zasiahla i brankára Austrie Wohlfartha. Ajax bol v totálnej kríze a navyše od tohto momentu mu hrozili aj sankcie UEFA, ktoré mohli úplne zruinovať problémami trápený tím.

Verdikt UEFA bol takýto – výsledok zápasu sa kontumoval na 0:3 pre Austriu, Ajax dostal ročný zákaz štartu v Pohári UEFA a tri najbližšie domáce zápasy po tomto období musel odohrať vo vzdialenosti minimálne 200 kilometrov z Amsterdamu. Ajaxu už o európsku slávu vôbec nešlo – išlo mu len a len o holé prežitie.

Iróniou bolo, že mladý tím okolo De Boerovcov, Richarda Witschgeho, Bryana Roya, Marciana Vinka a Dennisa Bergkampa nakoniec získal domáci titul (1989/90), ktorý bol už 23. v poradí. Amsterdamský tím teda dostal prvýkrát od roku 1985 šancu predstaviť sa v Pohári majstrov, kde neplatil trest UEFA. Smolu mal obľúbenec fanúšikov Stefan Pettersson, ktorého vyradilo zranenie na celých šesť mesiacov. Tréner Leo Beenhakker, ktorý vštepil mladým hráčom základnú filozofiu futbalu podpísal zmluvu s Realom Madrid. „Leovým rozhodnutím sa cítim zradený,“ povedal prezident Ajaxu Michael van Praag vo svojom emotívnom príhovore.

Mohlo to byť ešte horšie?

1991 - 1997: Éra Van Gaala

Ajax opäť potreboval padnúť hlboko, aby sa mohol začať šplhať nahor. V klube už nikto nebol optimistom, vyzeralo to veľmi zle. Nový tréner Van Gaal si na začiatku svojho pôsobenia nezískal takmer žiadnu dôveru. Okamžite na svojej prvej tlačovke vyhlásil: „Som priama, férová a poctivá osobnosť. Niekedy to môže znieť príliš prízemne.“

Nový tréner sa celým menom volal Louis van Gaal – pred niekoľkými rokmi už pôsobil v trénerskom triumviráte spoločne s Hulshoffom a Kohnom. Počas svojej hráčskej kariéry toho nikdy veľa nedokázal – dotiahol to nanajvýš do belgických klubov Sparta Rotterdam a FC Antverpy. Jeho hlas bol silný, jeho jazykové schopnosti zvláštne. Od tejto doby sa všetko v Ajaxe zariadilo tak, že každý bude počúvať len a len Van Gaala – nikoho iného. Niektorí starší fanúšikovia v Louisovi okamžite identifikovali základné znaky, ktorými sa pred niekoľkými rokmi prezentoval Rinus Michels. Štart do sezóny Ajaxu nevyšiel, hneď v úvode podľahol tímu FC Utrecht. Fanúšikovia žiadali návrat Johana Cruyffa.

Van Gaalovi sa nakoniec podarilo vytiahnuť Ajax späť na európske výslnie. Na jeseň 1991 začal holandský tím svoje pôsobenie v Pohári UEFA víťazstvami nad švédskym tímom Orebro BK a nemeckým Rot Weiss Essen. Po nich nasledovalo vyradenie španielskej Osasuny, belgického Gentu a talianskeho Janova. Ajax bol na prekvapenia viacerých odborníkov vo finále Pohára UEFA 1991/92! Tam naň čakal nadmieru zdatný súper – AC Turín.

Vo finálovom dvojzápase upútal hlavne fantastický gól Wima Jonka v Turíne. Jonk sa do lopty oprel z obrovskej diaľky, a tá na prekvapenie všetkých skončila v hornom rohu. Konečný výsledok prvého finálového zápasu bol 2:2. Odvety sa kvôli chorobe nemohol zúčastniť kanonier Ajaxu Dennis Bergkamp a tak si červeno-bieli museli 13. mája 1992 poradiť bez neho. Smola prišla aj počas zápasu – hrdina Stefan Petersson si zlomil kľúčnu kosť. AC Turín tlačil, no nezmohol sa na viac ako dve tyčky a jedno brvno. Konečný výsledok 0:0 však Ajaxu stačil a oslavy sa mohli začať. Holandský tím pod vedením kapitána Dannyho Blinda zvíťazil v Pohári UEFA! Nikto vtedy ani len netušil, že to najlepšie ešte len príde.

Úspechy pomerne malého Holandska nemohli trvať večne. Futbalovo veľké Taliansko čakalo už niekoľko rokov v ústraní. Po víťazstve v Pohári UEFA kúpil Inter Miláno Jonka i Bergkampa – veril, že vďaka Holanďanom dosiahne podobné úspechy ako jeho rival AC na konci osemdesiatych rokov. John van´t Schip a Marciano Vink prestúpili do Janova, Michel Kreek zasa do Padovy. Louis van Gaal začal so svojou veľkolepou výstavbou nového kádra opäť celkom od nuly.

Prvým krokom bola výstavba nového komplexu zameraného na výchovu mládeže, ktorý dostal názov „Voorland“. Sezóna 92/93 Ajaxu veľa pozitív nepriniesla, v Európe AFC vypadol s hviezdami nabitou Parmou. Lepšie to bolo v Pohári KNVB, v ktorom Ajax zvíťazil. Fanúšikovia začali klubu výrazne pomáhať a do oficiálneho Fan klubu sa prihlásilo 80 000 členov! V tíme postupne začal dominovať mladý Edgar Davids, skúsení De Boerovci, brankár Edwin van der Sar, nový krídelník Marc Overmars, fínsky talent Jari Litmanen a neskôr aj chlapci z amsterdamských ulíc – Patrick Kluivert a Clarence Seedorf.

Rok 1994 priniesol prvý holandský titul pre Louisa van Gaala a prvé kvalifikovanie sa do prestížnej Ligy Majstrov, ktorá nahradila Pohár európskych majstrov. Tím Ajaxu pred náročnými súbojmi vystužili nigérijské nádeje George Finidi a Nwankwo Kanu. Pre návrat do svojho domovského klubu sa rozhodla veľká hviezda Frank Rijkaard. Amsterdamskému klubu sa v spomínanej sezóne mimoriadne darilo takmer na všetkých frontoch – nevyšlo mu to jedine v Amstel Cupe (bývalý KNVB Cup), kde podľahol vo štvrťfinále Feyenoordu.

Liga majstrov 1994/95 priniesla obrovský zázrak, ktorý nemá v modernom skomercionalizovanom futbale obdobu. Ajax v nej dominoval bez straty čo i len jedného jediného zápasu. Nezastavili ho ani tímy ako AC Miláno, Casino Salzburg, AEK Atény, Hajduk Split či Bayern Mníchov. Najviac si to odniesol nemecký klub, ktorý prehral na domácej pôde 2:5! Vo finále čakalo na Ajax na viedenskom štadióne Ernsta Happela slávne AC Miláno – s ktorým sa Holanďania stretli už tretíkrát v sezóne. Talianov poslal na kolená v 87. minúte ešte iba 18-ročný Patrick Kluivert! Frank Rijkaard bol v lepšej forme ako kedykoľvek predtým, no napriek tomu svoju kariéru ukončil. Pre úplnosť – Ajax vyhral v tomto roku aj domácu ligu – a to takisto bez jedinej prehry!

Opäť došlo k podobnej situácii ako už niekoľkokrát v minulosti. O hráčov Ajaxu sa začali zaujímať bohaté európske kluby, no tentoraz bolo všetko inak. Pod vedením nového hrdinu Jariho Litmanena sa takmer všetci hráči rozhodli pre zotrvanie v tíme. Jednoznačne mali schopnosti na to, aby nadviazali na zlaté roky Ajaxu zo začiatku 70-tych rokov. Ajax opäť dominoval v domácej súťaži – tentoraz si už neudržal neporaziteľnosť, no nazbieral viac bodov ako rok predtým. Zvíťazil aj v Interkontinentálnom pohári, keď rozhodujúcu penaltu proti brazílskemu Grémiu premenil Danny Blind. V európskom Superpohári deklasoval Ajax Zaragozu 4:0!

A ako dopadol Ajax v Lige majstrov 1995/96? V úvodných súbojoch narazil na Ferencváros Budapešť, Grasshoppers Zurich a Real Madrid. Jediné body mu po remíze uchmatol švajčiarsky celok. AFC sa najviac darilo na španielskej pôde, keď v Madride zvíťazil 0:2. A to ešte rozhodca neuznal dva jasné góly Jarimu Litmanenovi! Ajax zažil na štadióne Santiaga Bernabeu standing ovations. Vo štvrťfinále narazil na Borussiu Dortmund, ktorej nedovolil skórovať ani raz a razom bol v semifinále. Prišla však malá kríza a Ajax doma nestačil na Panathinaikos – podľahol mu 0:1! V Aténach však bolo všetko inak a holandský tím zmazal manko z prvého zápasu už po troch minútach vďaka Jarimu Litmanenovi. Ku pohode v tíme pravdepodobne prispel aj povzbudzujúci telegram Franka Rijkaarda, ktorý si hráči prečítali doslova pár minút pred stretnutím. Ajax nakoniec v zápase zvíťazil 3:0 a mieril do finále!

Začali sa však objavovať prvé problémy. George Finidi a Nwankwo Kanu vraj boli slabo platení a navyše - v tíme AFC sa rozmohol rasizmus – hovorilo sa o bielej a čiernej skupinke hráčov. Čiernu tvorili hlavne Reiziger, Seedorf, Davids a Kluivert...

Finále LM sa konalo v Ríme a súperom Ajaxu bol v tom čase len priemerný Juventus Turín. Hneď v úvode chybila obrana Ajaxu a po nedorozumení obrancu s brankárom skóroval z ťažkého uhla Fabrizio Ravanelli. Onedlho na to však bolo vyrovnané – postaral sa o to Jari Litmanen. Viac gólov už nepadlo a rozhodnúť museli penalty. Všetci hráči Juve boli úspešní, v drese Ajaxu zlyhali Sonny Silooy a Edgar Davids. Trofej teda putovala do Talianska.

Tím Ajaxu sa opäť tradične dostal do úzkych, pretože jeho hviezdy sa ocitli na lane iných veľkoklubov. Nedopadlo to však najhoršie – Patrick Kluivert sa cítil príliš mladý na odchod, bratia De Boerovci chceli kariéru ukončiť v Ajaxe, ostali aj brankár Van der Sar, Danny Blind i Jari Litmanen. Druhýkrát v kariére však AFC opustil Sonny Silooy, ktorý prestúpil do nemeckého Bielefeldu. Do AC Milána zasa odišli Michael Reiziger a Edgar Davids, Finidi zamieril do Betisu Sevilla a Kanu do Interu Miláno.

Na konci sezóny 1995/96 Ajax opúšťal svoj štadión De Meer. V poslednom zápase v tomto stánku zvíťazil 28. apríla 1996 nad Willem II 5:1 a zabezpečil si 26. národný titul. Potom sa presunul na futuristický štadión Amsterdam ArenA.

1996 – až súčasnosť: Ajax a Amsterdamská ArenA

Napriek tomu, že pri Ajaxe boli stále osobnosti ako Louis van Gaal, Jari Litmanen, De Boerovci, Kluivert, Blind či Van der Sar – začalo byť jasné, že druhá najúspešnejšia éra Ajaxu v histórii sa blíži ku koncu. V Lige majstrov Holanďania prevýšili Glasgow Rangers, AJ Auxerre i Grasshoppers. Vo štvrťfinále vyradili i madridské Atletico, ktoré poslal na kolená skvelou strelou mladý Dani. Potom však prišla kríza a Ajax sa nedokázal vyrovnať so skvelou hrou Juventusu Turín, ktorému pohľahol 1:2 doma a 1:4 na ihrisku súpera. Po troch rokoch sa teda Ajax neprebojoval do finále Ligy majstrov.

Klubu sa nedarilo ani na domácej scéne – v lige obsadil až štvrté miesto, v pohári ho vyradil neznámy SC Heracles. Fanúšikovia neboli šťastní z prechodu do Arény. Chýbala im atmosféra štadiónu De Meer. Navyše, občerstvenie bolo v novom stánku predražené. Nový štadión bol otvorený zahanbujúcou prehrou 0:3 s talianskym AC Miláno a dlho sa mu nedarilo získať prívlastok „štadión Ajaxu.“ Takto je to v podstate až dodnes – Ajaxu sa po prechode do nového stánku nedarí a nedokáže nadviazať na minulé úspechy. No tomu pravdepodobne nebude na vine len štadión, ale aj hráčske zázemie. Vráťme sa však do spomínaného obdobia – z tímu Ajaxu odišiel tréner Louis van Gaal i Patrick Kluivert.

Novým mužom na lavičke holandského celku sa od začiatku sezóny 1997/98 stal Dán Morten Olsen, ktorý mal veľmi ťažkú úlohu nahradiť uznávaného Van Gaala. So sebou priniesol do tímu osobného priateľa Michaela Laudrupa a ďalších deviatich hráčov! Hneď v úvodnej sezóne sa mu podarilo získať titul so ziskom ešte o šiestich bodov viac ako van Gaalovi vo famóznej sezóne 1995/96! Do vitríny Ajaxu pribudol aj Amstel Cup, keď AFC vo finále deklasoval PSV Eindhoven 5:0. Najlepším strelcom domácej súťaže bol Gruzínec Šota Arveladze, ktorý rozvlnil siete súperových brankárov spolu 37-krát!

Čo sa to stalo v roku 1998, že Ajax bol taký úspešný? Žeby po ére Van Gaala nenasledovalo žiadne hluché obdobie? O rok neskôr sa však ukázalo, že kríza predsa len prišla. Sezóna 1998/99 bola doslova pohromou.

Danny Blind mal už 37 rokov a rozhodol sa, že odohrá poslednú sezónu. Svoj odchod z tímu ohlásil aj obľúbenec publika Jari Litmanen. Louis van Gaal nedodržal sľub, podľa ktorého do svojho nového klubu (FC Barcelona) nepretiahne žiadnych hráčov Ajaxu. Do Španielska prestúpil najprv Litmanen a Barca onedlho ponúkla kontrakt aj De Boerovcom. Dvojičky najprv podpísali doživotný kontrakt s Ajaxom, no neskôr vedeniu oznámili, že by radi odišli.

Kríza bola na svete. Ajax klesol v domácej ligovej súťaži až na piate miesto a v Lige majstrov prehral s FC Porto zahanbujúco 3:0! V základnej skupine obsadil posledné štvrté miesto. Bratia De Boerovci o pár mesiacov na to podpísali zmluvy s Barcelonou. Chceli odísť už dlhšiu dobu, dánsky tréner ich vraj nedokázal inšpirovať. Obeťou celej situácie vo vtedajšom Ajaxe sa stal Morten Olsen. Presne 12. decembra 1998 Dán emotívne oznámil svoju rezignáciu.

„Keďže chlapci tvrdia, že ich nedokážem inšpirovať, tak som si pomyslel, že toto nemôžem nikdy vyhrať. Mal by som zabudnúť na moment, keď povedali, že chcú odísť,“ povedal Olsen. Fanúšikovia žialili nad rozpadnutím ďalšieho hviezdneho tímu.

Ajax sa však nevzdal a naďalej bojoval. Vo svojej Aréne zdolal Feyenoord 6:0! Onedlho na to sa vo finále Amstel Cupu dvakrát strelecky presadil dánsky ľavý krídelník Jesper Gronkjaer a Ajax oslavoval štrnásty triumf v tejto súťaži. Inak to však bolo biedne a návštevy na domácich zápasoch neustále klesali. Víťazstvo v pohári prišlo na domáci štadión osláviť iba 5000 ľudí!

O týždeň na to (16. mája) sa fanúšikovia definitívne rozlúčili s Blindom a Litmanenom. Tento deň vošiel do histórie ako jeden z najpamätnejších – ešte aj na lícach najtvrdších fanúšikov AFC sa objavili slzy. K dvojici sa pridal aj brankár Edwin van der Sar, ktorý síce odchod oficiálne neohlásil, no vedel, že v tíme končí. O pár týždňov neskôr podpísal zmluvu s Juventusom. Fanúšikovia mu na záver pripravili prekvapujúcu rozlúčkovú párty, ktorá sa konala počas letnej prestávky.

Sezóna 1999/2000 bola pre Ajax najhoršou od roku 1965. Jediné čo v tíme mohli oslavovať bol príchod roku 2000. Klub vypadol v Amstel Cupe i v Pohári UEFA v jednom z prvých kôl a predvádzal slabú hru. Zaznamenal dokonca 13 zápasov v rade bez víťazstva!

Vedenie tímu najalo špeciálnu skupinu ľudí, ktorí mali za úlohu preveriť klubové štruktúry a odhaliť nedostatky. Ako výsledok svojej práce zhodnotili, že Ajax potrebuje v priebehu najbližších rokov nutne nového prezidenta. Vtedajší šéf Michael van Praag povedal, že to akceptuje, no najprv chce dostať Ajax späť na správnu koľaj. Architektom pri prebudovávaní kádra sa stal Co Adriaanse, ktorý do klubu prišiel na začiatku sezóny 2000/2001. AFC sa vrátil k ofenzívnemu poňatiu hry a opäť začal venovať zvýšenú pozornosť mládeži.

Po období slávy na medzinárodnej scéne nastalo opäť akési obdobie suchôt. V Ajaxe sa však za posledné desaťročia naučili, že vo futbale sa nedá byť neprestajne na špici. Tak ako prídu úspechy a vzostupy, tak prídu aj trápenia a pády.

Pozrime sa ako to vyzeralo v posledných sezónach. Rok 2001/2002 bol pre Ajax úspešným. Holandský tím si na svoje konto pripísal víťazstvá v domácej súťaži, v domácom pohári i v holandskom Superpohári. Ešte 29. novembra 2001 bol tréner Co Adriaanse vyhodený a na jeho miesto nastúpil Ronald Koeman.

Ročník 2002/2003 nepriniesol Ajaxu žiadnu slávu. Jediná podstatná vec sa udiala až po sezóne. 1. júla 2003 došlo ku zmene vo vedení Ajaxu. Na post prezidenta nastúpil John C. Jaakke. Jeho predchodca Michael von Praag skončil ešte 28. apríla 2002.

V zatiaľ poslednej ukončenej sezóne 2003/2004 získal amsterdamský tím ďalší titul v domácej súťaži. V Amstel Cupe sa mu však nedarilo a 17. decembra 2003 podľahol Brede 0:1. Jednou z najväčších hviezd tímu bol Zlatan Ibrahimovič, ktorý však už prestúpil do Juventusu Turín.

Vďaka triumfu v Eredivisie sa Ajax opäť prebojoval do Ligy majstrov. V základnej skupine mal pomerne ťažký žreb, jeho súpermi boli Juventus, Bayern Mníchov a Maccabi Tel Aviv. Holandský majster obsadil s bilanciou 1-1-4 tretie miesto v skupine, ktoré mu zaručilo účinkovanie v ďalšom priebehu Pohára UEFA. V ňom sa stretne 16. a 24. februára s francúzskym tímom AJ Auxerre.

Z A-tímu Ajaxu na začiatku januára 2005 vyradili Wesleyho Soncka. Ten si už našiel nové pôsobisko, ktorým bude nemecká Borussia Monchengladbach.

Momentálne je teda Ajax v horšom období svojej existencie. Ale každý pravý fanúšik AFC vie, že po kríze príde ďalší výrazný vzostup spojený so slávou. Po sláve nastanie ďalšie suché obdobie a tak to pôjde asi do nekonečna...

Súčasný káder Ajaxu tvoria ku 11. januáru 2005 títo hráči: Aborah, Anastasiou, Babel, Boukhari, Charisteas, De Jong, De Mul, De Ridder, Emanuelson, Escudé, Filipe, Galásek, Grýgera, Heitinga, Lindgren, Lobont, Maduro, Maxwell, Mitea, O´Brien, Obodai, Pienaar, Rosales, Sneijder, Stekelenburg, Trabelsi, Van der Vaart, Vermaelen a Vonk.

Tituly Ajaxu:

Holandská liga: 1918, 1919, 1931, 1932, 1934, 1937, 1939, 1947, 1957, 1960, 1966, 1967, 1968, 1970, 1972, 1973, 1977, 1979, 1980, 1982, 1983, 1985, 1990, 1994, 1995, 1996, 1998, 2002, 2004

Holandský pohár: 1917, 1943, 1961, 1967, 1970, 1971, 1972, 1979, 1983, 1986, 1987, 1993, 1998, 1999, 2002

Holandský Superpohár: 1993, 1994, 1995, 2002

Intertoto: 1962

PEM/Liga majstrov: 1971, 1972, 1973, 1995

PVP: 1987

Pohár UEFA: 1992

Európsky Superpohár: 1972, 1973, 1995

Interkontinentálny pohár: 1972, 1995

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ideme do areny...........

(blazej, 9. 9. 2010 21:58)

v sobotu to bude hukot .heeeeeeeeeee

profutbal.sk

(Laci K., 31. 3. 2009 16:30)

Co keby ste uviedli zdroj, ze je to z profutbal.sk? Potesilo by to, ved som na tom makal nejednu hodinu :)