Inter Milano
Začiatok existencie Interu Miláno sa viaže k roku 1908 a odštiepeniu frakcie nespokojencov od už existujúceho AC Milána. Meno Internazionale zvýraznili zakladatelia hneď pri voľbe prvého kapitána, ktorým sa stal Švajčiar Hernst Manktl. Ani hráčom Interu podobne ako AC netrvalo dlho, aby sa radovali z prvého Scudetta - stalo sa tak v roku 1910 a vtedajší kapitán Virgilio Fossati o pár rokov nato tragicky zahynul v I. svetovej vojne.
Aj jemu potom bývalí spoluhráči venovali titul z roku 1920. Medzi dvoma vojnami, počas fašistického režimu Benita Mussoliniho sa klub musel spojiť so športovým zväzom Milanese Union Sportiva a následne vystupoval ako Ambrosiana Inter. Pod takýmto názvom sa čierno-modrí dopracovali k trom ďalším titulom, na čom má nemalú zásluhu Giuseppe Meazza.
Majster sveta z roku 1934 a 1938 odohral v drese Interu 408 zápasov, v ktorých nastrieľal rekordných 287 gólov, za čo si vyslúžil status nesmrteľného. V päťdesiatych rokoch prišli dve skvelé ligové sezóny s titulom (1952/53, 1953/54), no "zlatý vek" klubu nadišiel až o desaťročie neskôr, keď do prezidentského kresla zasadol Angelo Moratti a na trénerskej lavičke sa usadil slávny Helenio Herrera. Veľký Inter, ktorého zostavu vtedy poznala celá Európa, dominoval v lige v roku 1963, 1965 a 1966 a navyše v roku 1964 prišiel aj vytúžený triumf v Európskom pohári majstrov, ktorý si klub o rok zopakoval.
Premožiteľa nenašli "nerrazzuri" v rokoch 1964 a 1965 ani v Interkontinentálnom pohári v súbojoch s Indenpendiente Buenos Aires. Legendárna jedenástka Interu mala takéto zloženie: Sarti - Burgnich, Facchetti, Bedin, Guarneri, Picchi, Jair, Mazzola, Milani, Suarez, Corso a časť z nej sa tešila ešte aj z jedenásteho domáceho titulu v roku 1971.
Následné sedemdesiate roky boli iba hľadaním zašlej slávy a nepomohla ani výmena generácie. Ďalšia významná postava sa v Interi objavila až na začiatku 80-tych rokov a jej meno znie Giuseppe Bergomi. Čo pre AC Miláno znamenal v posledných dvoch desaťročiach minulého storočia Franco Baresi, tým bol pre Inter Bergomi.
Vysoký nekompromisný obranca sa stal rekordérom v počte odohratých ligových zápasov v drese Interu, keď sa zastavil tesne pred päťstovkou - na čísle 493. Baresi a na druhej strane Bergomi nie sú jedinou paralelou medzi milánskymi klubmi v osemdesiatych rokoch.
Zatiaľčo v AC stavili pri legionároch na holandskú kartu, predstavitelia Internazionale sa rozhodli pre Nemcov - spočiatku hrali v Interi iba Andreas Brehme a Lothar Mathäus, trio skompletizoval trochu neskôr Jürgen Klinsmann. Posledný a zatiaľ zakliaty 13. titul talianskeho majstra prišiel v roku 1989 pod vedením trénerského mága Giovanniho Trapattoniho.
Odvtedy sa vedenie snaží a investuje do nákupu hviezd nemalé prostriedky, no na ďalší ligový primát stále čaká. V poslednom desaťročí uplynulého storočia Inter trikrát vyhral Pohár UEFA (1991, 1994 a 1998), čo by potešilo mnoho slávnych klubov, no v Interi iba žiarlivo pozerajú na jagavejšie úspechy mestského rivala. Nepomohlo ani angažovanie útočnej superhviezdy Brazílčana Ronalda. Ten nebol očakávaným prínosom, lebo od roku 2000 neustále laboroval so zraneným kolenom. V novom tisícročí začal Inter opäť stúpať nahor.
V sezóne 2001/02 prišiel o titul až v poslednom kole na ihrisku Lazia Rím, kde prehral 2:4 a Scudetto mu opäť vyfúkol Juventus Turín. Tento zápas bol posledným v drese Interu pre dosiaľ jediného Slováka v službách milánskeho veľkoklubu Vratislava Greška. Argentínsky tréner Hector Cuper priviedol v sezóne 2002/03 nerazzurri do semifinále Ligy majstrov, v ktorom sa v historickom súboji dvoch tímov z jedného mesta stretol s AC. Z postupu sa po dvoch remízach napokon vďaka gólu strelenému na "ihrisku súpera" tešil úhlavný rival Interu. V zatiaľ poslednej domácej sezóne 2004/05 skončil Inter v tabuľke tretí, ale vo finále Superpohára zdolal majstrovský Juventus gólom Juana Sebastiana Verona 1:0.
V súčasnosti je trénerom Interu Roberto Mancini, ktorý pred rokom v lete nahradil neúspešného Alberta Zaccheroniho. Bývalý skvelý útočník je jedenástym trénerom Interu od roku 1995, keď tento klub kúpil Massimo Moratti.
Dnes má Manicini k dispozícii mulitnárodnostnú zmes hráčov, no prím hrajú okrem domácich Talianov Juhoameričania. V dvadsiatke hráčov, ktorí sú v nominácii na utorkový otvárací súboj H-skupiny LM proti Artmedii, sú futbalisti až z desiatich krajín. Najviac - pätica hráčov je z Argentíny (Walter Samuel, Veron, Kily Gonzalez, Cambiasso, Cruz) a Talianska (Toldo, Orlandoni, Favalli, Materazzi, C. Zanetti). Troch zástupcov má Brazília (Julio Cesar, Zé Maria, Adriano), jedného hráča ´dodali´ Kolumbia (I. Cordoba), Kamerun (Wome), Uruguaj (Recoba), Portugalsko (Figo), Srbsko a Čierna Hora (D. Stankovič), Čile (D. Pizarro) a Nigéria (Obafemi Martins). Lodivod Interu Miláno nemôže počítať so službami zraneného argentínskeho kapitána Javiera Zanettiho, k dispozícii proti Artmedii podľa informácie stránky www.inter.it nebudú ani ďalší Argentínčan Solari ako aj srbský veterán Mihajlovič.
Vizitka Interu Miláno:
Názov klubu: FC Internazionale Milano 1908
Rok vzniku: 1908
Adresa klubu: Via Durini 24, 20122 Miláno
Štadión: Giuseppe Meazza (San Siro), celková kapacita 85 700 miest
Ligové tituly: 13 (1910, 1920, 1930, 1938, 1940, 1953, 1954, 1963, 1965, 1966, 1971, 1980, 1989)
Víťazstvá v Talianskom pohári: 4 (1939, 1978, 1982, 2005)
Víťazstvá v talianskom Superpohári: 2 (1989, 2005)
Tituly v EPM, resp. Lige majstrov: 2 (1964, 1965)
Tituly v PVP: 0
Tituly v Pohári UEFA: 3 (1991, 1994, 1998)
Víťazstvá v európskom Superpohári: 0
Víťazstvá v Interkontinentálnom pohári: 2 (1964, 1965)
Káder Interu Miláno na sezónu 2005/2006:
brankári: Julio Cesar Soares Espindola (Braz.), Francesco Toldo, Paolo Orlandoni
obrancovia: Andres Nicolas Burdisso (Arg.), Ivan Ramiro Cordoba (Kol.), Giuseppe Favalli, Marco Materazzi, Siniša Mihajlovič (Srb. a Č. Hora), Adrian Walter Samuel (Arg.), Pierre Nlend Wome (Kamerun), Javier Zanetti (Arg.), José Marcelo Ze Maria Ferreira (Braz.)
stredopoliari: Matias Esteban Cambiasso (Arg.), Cristian Alberto Peret Kily Gonzalez (Arg.), Luis Figo (Portug.), Marcelo David Pizzaro (Čile), Santiago Solari (Arg.), Dejan Stankovič (Srb. a Č. Hora), Juan Sebastian Veron (Arg.), Cristiano Zanetti
útočníci: Leite Ribeiro Adriano (Braz.), Julio Ricardo Cruz (Arg.), Obafemi Martins (Nig.), Alvaro Recoba (Urug.)